Sklo s povlakom možno na základe jeho vlastností rozdeliť na: tepelne-reflexné sklo, sklo s nízkou -emisivitou (nízke{2}}E) a vodivé filmové sklo.
Teplo{0}}reflexné sklo má zvyčajne na svojom povrchu jednu alebo viacero vrstiev tenkého filmu zloženého z kovov, ako je chróm, titán alebo nehrdzavejúca oceľ alebo ich zlúčenín. To dáva sklu bohatú farbu, vhodnú priepustnosť pre viditeľné svetlo, vysokú odrazivosť pre infračervené žiarenie a vysokú absorpciu pre ultrafialové žiarenie; preto sa nazýva aj sklo na reguláciu slnečného žiarenia a používa sa hlavne v budovách a sklenených závesoch. Sklo s nízkou emisivitou (LEE) má tenký filmový systém zložený z viacerých vrstiev kovov, ako je striebro, meď alebo cín, alebo ich zlúčenín, ktoré sú potiahnuté na jeho povrchu. Výsledkom je vysoká priepustnosť viditeľného svetla a vysoká odrazivosť infračerveného žiarenia, čo poskytuje dobrú tepelnú izoláciu. Používa sa hlavne v budovách a dopravných prostriedkoch, ako sú automobily a lode. Kvôli svojej relatívne nízkej pevnosti filmu sa všeobecne používa v izolačných sklenených jednotkách. Vodivé filmové sklo má na svojom povrchu vodivý film, ako je oxid india a cínu, a možno ho použiť na ohrev skla, rozmrazovanie, odhmlievanie a ako displej združeného prístroja.